Zlato, žiariace kov, ktorý človeka fascinuje po celé tisícročia. Odkiaľ sa vlastne zlato berie a prečo je práve tento kov toľko ospevovaný a cenený? Vydajte sa s nami do minulosti a pripomeňte si príbeh najžiadanejšie suroviny na svete. V prvej časti dvojdielneho seriálu sa zameriame na výskyt zlata v prírode, jeho symboliku, využitie a stručnú históriu vo svete i u nás.
Zlato je všade … lenže v malom množstve
Forma výskytu zlata je v prírode veľmi ojedinelá. Na rozdiel od väčšiny iných kovov sa zlato na našej planéte nachádza spravidla vo svojej čistej podobe, nejedná sa teda o zlúčeninu. Zlato sa prirodzene vyskytuje v niekoľkých podobách: ako pliešok, hrudka (nuget) alebo šupinka. Zlaté ložiská vznikli vplyvom hydrotermálnych procesov. Tak sa zlato vtrúsilo do kremenných žíl a vrástlo do pyritu. Erózia potom časť prilepeného zlata uvoľnila a drahý kov sa dostal do riečnych náplavov, odkiaľ ho ľudia začali ryžovať. Možno Vás prekvapí, že zlato nájdeme takmer všade – v horninách, vo vode aj v útrobách zvierat. Vzácny kov sa nachádza dokonca aj mimo našu planétu. Vesmír je plný železných meteoritov a mesačného prachu, kde sa taktiež zlato vyskytuje. Niektoré vedecké štúdie tvrdia, že len v oceánoch sa ukrýva zlato v rade miliónov ton.
Trblietavý symbol života s dokonalými vlastnosťami
Čím to, že ľudia k zlatu majú až náboženskú úctu? Predovšetkým je krásne. Svojou farbou, leskom a čistotou odkazuje k dokonalosti a nadpozemskému významu. Zlato je symbolom slnka a spirituálneho ohňa. V celej rade kultúr naprieč planétou označuje najvyššie božstvo a zdroj všetkého života. V minulosti bol tento kov považovaný za dar bohov a kov kráľov. Zlatá farba asociuje akési archetypálne centrum života, stred, slnko, ústredný a najvyšší bod hierarchie, okolo ktorého sa architektonicky tvorí všetka realita.
Obľubu si žiarivý kov získal aj vďaka svojim výnimočným vlastnostiam. Jedná sa o extrémne odolný kov, rezistentný voči pôsobeniu korózie, kyselín, zásad a solí. Interakčnú výnimku tvoria lúčavka kráľovská a ortuť. Zlato je kovom veľmi mäkkým a ak je použité na výrobu šperkov či predmetov, je kombinované s tvrdšími kovmi, napr. so striebrom, meďou, zinkom niklom alebo paládiom. Rýdzosť kovu sa potom vyjadruje v karátoch. Rýdze zlato možno označiť ako 999,9 / 1000 alebo ako 24 karátové. Zlato je hojne používané tiež k plátovaniu (pozlacovanie). Jediný gram zlata možno totiž rozváľať v plát o ploche 1 m². Zušľachtenie zlatom výrazne zvyšuje odolnosť základného kovu a tým aj hodnotu pozláteného predmetu. Zlato je vďaka svojim antikoróznym vlastnostiam skvelým pomocníkom v oblasti počítačového priemyslu. Žltý kov sa používa pre zlatenie elektricky vodivých kontaktov, kde často vzniká oxidácia. Zlato je vďaka svojej zdravotnej nezávadnosti obľúbené tiež medzi zubármi.
Zlato – výsada vyspelých civilizácií
Názory vedcov na prvé objavy nálezísk zlata sa líšia. Niektorí odborníci tvrdia, že prírodné zlato sa objavilo už v paleolite, teda pred 40 000 rokmi pred naším letopočtom. Kedy sa prvýkrát začalo zlato spracovávať je však pre vedcov stále záhadou. S istotou dnes vieme, že zhruba 5000 rokov pr. n.l. bolo spracovanie zlata rozšírené vo väčšine vyspelých kultúr. Najslávnejšou ukážkou zlatníctva tej doby je bezpochyby nález hrobky Tutanchamóna, egyptského faraóna, ktorý zomrel keď mal len 18 rokov. Jeho hrobka zlatom doslova pretekala. Nájdené šperky, rakva, trón, zlatá maska a mnoho ďalších ozdôb a vecí dennej potreby bolo zhotovené z viac ako 9 ton zlata! Nakoniec práve zlato, respektíve jeho odcudzenie z kráľovských hrobiek malo byť dôvodom pádu tejto pokrokovej civilizácie.
Keď bolo zlata ešte dosť …
Obľuba zlata sa prejavila aj v ďalších vyspelých kultúrach. Aztékovia a Inkovia stavali zlaté paláce, obliekali si zlaté habity a ich telá zdobili zlaté šperky.
Ohlas zlata a jeho vlastníctvo ako symbolu bohatstva a moci sa šíril aj na území, kde sa žltý kov prirodzene nevyskytoval. Jednalo sa napríklad o Mezopotániu. Babylončania, Sumeri a asýrski vladári preto zlato dovážali najmä z iránskeho pohoria Zangros. Už staroveké civilizácie boli v spracovaní zlata veľmi pokrokové. Vtedajší odborníci poznali cizelovanie, letovanie, odlievanie zlata metódou strateného vosku, a dokonca aj zlatenie pomocou jednoduchého galvanického článku.
Zlato sa čoraz častejšie stávalo dôvodom pre budovanie obchodných trás aj priamou obchodnou expanziou. Hoci bolo vo Staroveku zlata dostatok, vždy bolo považované za vzácne, a preto sa nikdy nepožívalo ako bežný prostriedok výmeny.
Prvé zlaté mince
Zlaté mince v dnešnom slova zmysle prvýkrát začali raziť Lýdovia v Malej Ázii asi 700 rokov pr. n. l. Nešlo však o mince z čistého zlata, ale o elektrum, teda zliatinu striebra a zlata.
Kým Grécko sa v zlate takmer topilo, Rímska ríša zlatými zásobami rozhodne nedisponovala. A práve ich túžba po vzácnom kove bola jedným z dôvodov vypuknutia 2. púnskej vojny medzi Rímom a Kartágom, súperov, ktorí sa snažili ovládnuť zlatonosnú oblasť v starovekej Hispánii. Rimania používali zlato nielen pre razbu mincí a výrobu šperkov, ale aj na výrobu zubov.
Zlaté Slovensko
Ani naša krajina nebola o objavy zlata ochudobnená. Historici sa však o kvantity vyťaženého zlata na Slovensku nezhodujú. Niektoré zdroje uvádzajú, že napríklad len na území Kremnice sa vyťažilo vyše 200 ton. Iní odborníci tvrdia, že sa vyťažila len desatina z prvého odhadu. Kde je pravda sa dnes už nedozvieme. Jedno je isté. Na Slovensku ťažba zlata prebiehala, a to hneď v niekoľkých lokalitách. Medzi najväčšie zlaté ložiská patrili Kremnica, B. Štiavnica, B. Hroduša, Nová Baňa a Vyhne. Významné množstvo zlata sa ťažilo už v roku 1300 – 1500 n. l.. Podľa dostupných prameňov pochádzalo z Českých krajín, Sliezska a Uhorska až 90% európskej produkcie drahého kovu. Ďalšia významnejšia zlatá éra prišla až s nástupom technickej revolúcie. Rozvoj technológií dovolil dolovať zlato z hlbších ložísk, ktoré sa pred nástupom 18. storočia javili ako nedosiahnuteľné. Oproti prvej zlatej etape boli však nálezy za 20. storočia zlata zanedbateľné (asi 7 000 Kg). V roku 1970 bola ťažba na Slovensku z dôvodu vyčerpania zdrojov ukončená úplne. Výnimka pre ťažbu zlata bola udelená spoločnosti Slovenská banská, ktorá v rokoch 1992 – 2003 vyťažila v bani Rozália 3, 451 kg zlata.
Zaujíma Vás, prečo je zlato považované za bezpečný prístav v čase ekonomickej nestability? Čo je to zlatý štandard a kam si v čase vojny nepriatelia nacistického Nemecka zlato ukrývali? Sledujte náš blog!
