V minulom roku sme zaspomínali na niekoľko významných „osmičkových” výročí. Tento rok oslavy prelomových jubileí pokračujú. Z hľadiska numizmatiky si totiž práve tento rok pripomíname asi najzásadnejšiu lokálnu udalosť posledného storočia – 100. výročie od vzniku československej meny. Nástup novej meny aj vznik samostatného Česko-Slovenska pripomína zlatá dvadsaťkoruna Františka Jozefa.
Zlatá dvadsaťkoruna s podobizňou Františka Jozefa
100. výročie od vzniku koruny, ktorá nás sprevádzala počas väčšiny našej slobodnej existencie, si dnes pripomenieme tak trochu netradične. Zameriame sa na vzácne zlaté dvadsaťkoruny s podobizňou Františka Jozefa, mince, ktorej posledná emisia sa prestala používať v okamžiku, kedy sa Československo vymanilo z područia Rakúsko-Uhorska.
Počas dlhej vlády rakúsko-uhorského panovníka sa v krajine vystriedal celý rad typov zlatých platidiel: dukáty, groše, toliare, zlatky i koruny. Na konci 19. storočia sa Rakúsko-uhorská ríša po vzore krajín po celom svete priklonila ku korune, ako k základnej peňažnej jednotke. Prvé zlaté desaťkoruny a dvadsaťkoruny boli vyrazené v roku 1892. V obehu zostali až do zániku Rakúska, teda až do roku 1918, kedy sa Československo osamostatnilo.
V priebehu 26 rokov, kedy bola dvadsaťkoruna razená, bolo možné sa stretnúť dokonca so štyrmi tipmi mincových obrazov. Minca, ktorú vidíte na obrázku, bola v nezmenenej podobe razená v rokoch 1892- 1905 a býva označovaná ako typ V. Oproti ostatným emisiám má jedno unikum – jedná sa o jedinú emisiu, ktorá vyobrazuje Františka Jozefa s vavrínovým vencom.
Okrem emisie s vavrínovým vencom rozoznávame ďalšie štyri tipy. Nasledovali emisie Marschall (1909) a Schwartz (1909-1916). V roku 1916 bol pozmenený rakúsky znak a bolo nutné vyraziť nové mince. V rokoch 1892-1915 bol razený tiež uhorský typ mince a v rokoch 1914-1916 so znakom Bosny.
Vzácna zlatá dvadsaťkoruna, ktorá zobrazuje Františka Jozefa s vavrínovým vencom
Teraz sa vráťme k typu V. V roku 1892 bolo panovníkovi 62 rokov a portrét bolo nutné spracovať s ohľadom na jeho skutočný vek. Nápis zdobiaci averz mince je v latinčine a mohli by sme ho preložiť takto: „František Jozef I, z Božej milosti cisár rakúsky a kráľ český, galicijský, ilyrský atď. a kráľ uhorský“. Reverz, teda rub mince, nesie, ako väčšina platidiel z tej doby, habsburský erb s ríšskou orlicou. Zaujímavosťou je, že nominálna hodnota i rok emisie je na reverze vyznačená dvakrát – číslicami i slovami.
Za vlády Františka Jozefa boli mince razené v niekoľkých mincovniach, ale v dôsledku vojnovej situácie sa nakoniec razba sústredila len do dvoch miest – Kremnice a Viedne.
Napriek tomu, že je zlatým dvadsaťkorunám dnes minimálne 100 rokov, zachovali sa v pomerne dobrej kvalite. O tom, že sa jedná o zberateľsky obľúbené mince, svedčí i to, že sa razia v podobe novorazieb dodnes.
Ale keďže sa jedná o skutočné originály vzácnej razby Františka Jozefa s vavrínovým vencom, tak sa objavujú na slovenskom a českom trhu len ojedinele.
V súčasnej chvíli nájdete tieto historické originály v ponuke Národnej Pokladnice.
