V roku 2019 sme si pripomenuli 50. výročie od veľkého skoku pre ľudstvo, moment, kedy sa Armstrong a Aldrin v rámci programu Apollo prvýkrát prešli po povrchu Mesiaca. Numizmatika zvyčajne veľké historické „skoky” dôsledne zachytáva. Vesmírne programy sú plánované, nákladné projekty, ktorých úspech či neúspech je predurčený k vpísaniu do staručkej tváre sveta. NASA svojich astronautov preto pamätnými medailónmi vybavila a oni ich so sebou viezli v kozmických lodiach na obežnú dráhu.
Prvé pamätné razby nechal Národný úrad pre letectvo a vesmír vyraziť pre Gemini, druhý americký kozmický program, ktorý prebiehal v rokoch 1962-1966. Kozmická loď pojala iba dvojicu astronautov – odtiaľ názov Gemini (Blíženci). Razby pre všetkých 10 vesmírnych misií programu Gemini pripravovala spoločnosť Fliteline. Medaily boli razené zo zliatiny cínu, poprípade zušľachťované zlatom či mincovým striebrom.
Tragický osud prvej misie Apollo a výmena dodávateľa medailí
Fliteline navrhla tiež medaily pre Apollo 1. Vesmírna loď Apollo / Saturn 204 (AS-204) však krajinu nikdy neopustila, rovnako ako pripravené razby. 27. januára roku 1967 zachvátil počas skúšobnej simulácie odpočítavanie kabínu lodi požiar a celá posádka troch astronautov tragicky zahynula.
Po tragickej nehode získala práva na výrobu pamätných razieb spoločnosť Robbins Company. Prvé medaily pripravila pre Apollo 7, prvý naplánovaný let po neúspešnej misii Apollo 1.
Do vesmíru sa nakoniec dostalo viac ako 3000 strieborných pamätných razieb od spoločnosti Robbins. Niektoré z vesmírnych numizmatov boli neskôr vydražené až za 60 000 $.
Zjednotený dizajn vesmírnych razieb
Základné prvky dizajnu všetkých razieb určených pre vesmírne misie Apollo sú konzistentné. Stred averzu zdobí vesmírny motív či národný symbol, zvyčajne vyobrazený spoločne s Mesiacom. Na lícovej strane nájdeme názov misie. Na zadnej strane sú vždy tri dáta, odkazujúce na spustenie misie, pristátie a návrat posádky. V okruží sú potom vyrazené mená letovej posádky. Sériové číslo sa na niektorých razbách nachádza na rube v niekoľkých prípadoch na hrane.
Veľkosť medailí od spoločnosti Robbins sa pohybovala od 24,3 mm do 30,6 mm.
Na razbu bolo používané mincové striebro. Niektoré vesmírne razby boli výnimočne plátované 14-k zlatom. Takáto úprava bola však realizovaná výhradne na želanie posádky a vo veľmi malom množstve.
Vesmírne razby sa dočkali finálnej podoby až po návrate na zem
Produkcia medailí započala zvyčajne dva až tri mesiace pred plánovanou misiou. Dodnes nie je celkom jasné, či boli razby opatrené sériovými číslami pred letom či po ňom. Medaila bola počas misií uložená v module veliteľské služby. Ak bolo počas misie naplánované aj pristátie na Mesiaci, boli niektoré z razieb prenesené na povrch mesiaca na palubu lunárneho modulu. Razby, ktoré sa vrátili s posádkou späť na zem, boli po pristátí vrátené spoločnosti Robbins. Jej zamestnanci do razieb následne vyryli dáta misie a vyleštili ich povrch.
Spomienku na 50. výročie od pristátia na mesiaci môžete mať aj Vy!
Bezpochyby najslávnejšia vesmírna misia bola tá s označením Apollo 11. Svoju razbu so sebou mali na palube aj Armstrong, Collins a Aldrin. My pre vás máme vernú repliku najslávnejšej vesmírnej medaily. Medaila z našej ponuky bola vyrazená do jednej unce medi, v kvalite antique finish, s priemerom 39 milimetrov. Raznice pre „novorazby” tejto medaily boli vyrobené podľa tých pôvodných.
