V roku 2019 a 2020 sa nad slovenskou krajinou bude vznášať meno človeka, ktorého nezdolná viera, odhodlanie a húževnatosť navždy zmenili podobu a charakter našej domoviny, aj nás samotných. Práve v týchto dvoch rokoch si pripomíname 100. výročie od tragickej smrti M. R. Štefánika a 140. výročie od jeho narodenia. Poďme si pripomenúť kto Štefánik vlastne bol.
K 100. výročiu Milana Rastislava Štefánika sa chystajú prednášky, výstavy, pietne akcie, prejavy, konferencie, dokonca i letecký deň. Filatelisti sa môžu tešiť na novú poštovú známku a numizmatici na nové mince a dokonca pamätnú medailu s vyobrazením Štefánika zadarmo.
Nová numizmatická zbierka Vás prevedie životom M. R. Štefánika!
Pri príležitosti týchto jubileí vydala sadu pamätných medailí tiež Národná Pokladnica. Každý z týchto numizmatov má byť spomienkou na jednu z kapitol Štefánikovho života. Rovnakú ambíciu má tiež tento seriál. Pamätné medaily dokumentujú Štefánikov život a odkaz obrazovo. My tieto výjavy na medailách doplníme slovom. M. R. Štefánik totiž nie je len historickou postavou z učebníc dejepisu, ktorého portrét dopĺňa kapitoly o založení Československa alebo Národnej rady. Štefánikova osobnosť je studnicou inšpirácie a dôkazom toho, že všetky sny sa môžu stať skutočnosťou, keď naozaj chcete. A on chcel, naozaj veľmi chcel! V nasledujúcich článkoch sa budeme venovať tomu, prečo. Prečo bol Štefánik taký, aký bol, odkiaľ pramenili jeho sny a vízie, z akého dôvodu toľko stál o československú vzájomnosť a prečo si prial priblížiť sa nebesiam.
Na našom blogu sme pre Vás preto pripravili životopisný seriál, venovaný najväčším úspechom Milana Rastislava Štefánika.
Aby sme pochopili pohnútky Štefánikovej podnikavej duše, musíme poznať prostredie, v ktorom vyrástol. V dnešnom príspevku sa preto vydáme za jeho rodinou.
Česko-slovenská vzájomnosť siaha omnoho hlbšie, než naše osudy spojila Prvá republika. Toto si Štefánik veľmi dobre uvedomoval. Vzájomnosť medzi oboma národmi začala gradovať už vo Veľkomoravskej ríši, pokračovala cez vznik reformácie, a následne príchodom mnohých českých a moravských exulantov na územie Slovenska po bitke na Bielej hore v roku 1620. Pospolitosť medzi nimi dosiahla vrchol na konci 18. a na začiatku 19. storočia, teda v dobe národného obrodenia. V tých dobách sa naše národy spoločne snažili vymaniť z područia Rakúska–Uhorska. Vzniklo mnoho kultúrnych počinov, spolkov, divadelných a literárnych diel. Chceli sme vlastnú kultúru, vlastný národ, vlastnú slobodu.
Štefánik mal vlastenectvo v krvi
Teraz sa vráťme zo širšieho historického kontextu do toho užšieho, teda k Štefánikovej rodine. Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júna v roku 1880 do rodiny oduševneného evanjelického farára Pavla Štefánika v krásnej prírode podbradlianskeho regiónu. Narodil sa ako jeden z 12 súrodencov v relatívne chudobnom, ale zdravom a pevnom zázemí. Členovia rodiny vždy stáli pri sebe, živo diskutovali a vzájomne sa podporovali. Pre vzdelaného Pavla Štefánika bolo zásadné, aby vo všetkých svojich deťoch vzbudil záujem o slovenský národ a vlastenectvo. V dome rodiny bola preto k dispozícii bohatá knižnica slovenskej literatúry a slovenských novín. Štefánik často opakoval, že ak neuspeje vo vede, praje si vrátiť sa do kopcovitej krajiny svojho rodiska a byť vodcom tamojšieho ľudu.
“Jeden národ sme my, vy tam synovia českej zeme, vy zo súsednej Moravy a vy, slovenski synovia od brehu Váhu, Hrona a Dunaja. Jedna reč sa po týchto krajinách ozýva.” Z výzvy M. M. Hodžu, Ľ. Štúra a J. M. Hurbana slovenským dobrovoľníkom 1848/1849
Celá Štefánikova rodina bola pozitívne ovplyvnená udalosťami revolučných rokov 1848 – 1849. V okolí Brezovej sa v septembri v roku 1848 odohrali významné vojenské epizódy – boj medzi slovenskými dobrovoľníkmi – hurbanistami a maďarskými gardami. V prvom septembrovom boji Slováci zvíťazili, zatiaľ čo v druhom utrpeli porážku. Do širšej rodiny Milana Rastislava Štefánika patrili Ľudovít Šulek a Viliam Šulek, ktorí sa bojov zúčastnili. Prvý z nich zomrel v maďarskom väzení a druhý bol za účasť v hurbanovskom vojsku popravený. Jozef Miloslav Hurban, ktorý stál v čele slovenských dobrovoľníkov, bol navyše kmotrom Štefánikovho otca. Obe rodiny sa často navštevovali a boli prepojené vrelými vzťahmi.
Láskyplné prostredie Štefánikovej rodiny a jeho kladný vzťah k domovine podporovalo v Štefánikovi hlboké vlastenecké cítenie už od útleho veku. Jeho pochopenie pre blízke väzby medzi Čechmi a Slovákmi bolo ďalej prehĺbené v jeho študentských rokoch. Ovplyvnilo ho zvlášť štúdium v Prešporku (dnešnej Bratislave) a v Prahe. Práve v Prahe sa intenzívne stretával s významnými autoritami z oblasti politiky, kultúry aj hospodárstva. Svoje sny o spojenie Čechov a Slovákov začal postupne realizovať hneď v prvých rokoch prvej svetovej vojny.
O jeho úlohe v procese formovania samostatného Československa si budeme hovoriť v ďalšej časti tohto seriálu.
Ak si prajete pripomenúť nezabudnuteľnú osobnosť hmotnou spomienkou, objednajte si kolekciu pamätných medailí z dielne Národnej Pokladnice.
