Poznáme ho zo školských lavíc pod prezývkou „Učiteľ národov”. Ján Amos Komenský patril medzi významné osobnosti svojej doby. Uznania sa za svojho života dočkal iba v zahraničí, vlasť Komenského hodnotu docenila oveľa neskôr. V 80. rokoch 20. storočia sa jeho podobizeň stala ústredným motívom pestrofarebnej československej bankovky. A krásna bankovka sa tento rok stala predlohou pre unikátnu medailu!
Miesto narodenia neznáme
Miesto, kde sa Ján narodil nie je presne známe. Vedú sa špekulácie o Uhorskom Brode, Nivnici či Komni. Skrátka bol moravským rodákom, ktorý na svet prišiel v roku 1592. Určitú dobu žil so svojimi rodičmi v Uherskom Brode, avšak bohužiaľ okolo dvanástich rokov osirel. Po smrti rodičov a dvoch zo štyroch sestier sa o neho starala jeho teta v Strážnici, kde navštevoval bratskú školu.
Neskôr odišiel študovať na gymnázium do Přerova, kde sa rozhodol pre duchovnú cestu. Tu získal aj svoje biblické meno Amos. Po gymnáziu odišiel na vysokú školu do Herbornu, kde v tom čase pod vplyvom profesora Alsteda začal aj písať. Túžil písať knihy v materčine, ktoré by prospeli jeho národu, a tak sa pustil do Pokladu jazyka českého či encyklopédie Divadlo všetkých vecí.
Časom z Herbornu presídlil do Heidelbergu, kde strávil iba jeden semester, kým sa vrátil späť do svojej vlasti, konkrétne do Přerova.
Učiteľ aj duchovný
V Přerove sa stal rektorom bratského gymnázia a usiloval sa o zlepšenie metód vzdelávania detí. Za týmto účelom spísal Pravidlá jednoduchšej gramatiky.
Jeho ďalšie kroky smerovali k duchovnej ceste, cítil sa povolaný k cirkevnej službe, čo bolo vo veku dvadsaťštyri rokov. Po svojom vysvätení na kazateľa odišiel do Fulneku, kde pôsobil ako rektor školy a kazateľ Jednoty bratskej. Tu spoznal aj svoju prvú ženu Magdalénu Vizovskú.
Tragické udalosti jeho života
Jedna z najzásadnejších udalostí, ktorá ovplyvnila jeho život, bola bitka na Bielej hore a následná tridsaťročná vojna. Tá donútila Jána aj s rodinou utiecť z Fulneku a skrývať sa najprv na Morave a neskôr aj na východe Čiech. Dôvodom bolo, že odmietol konvertovať ku katolíckej viere. Po čase skrývania sa mu zomrela žena a jeho dve deti na mor. Táto tragická udalosť zapríčinila návaly depresie a veľa bezsenných nocí, vtedy útechu a upokojenie hľadal vo viere. Pod vplyvom udalostí spísal niekoľko filozofických spisov, medzi nimi aj preslávený Labyrint sveta a raj srdca.
Časom, keď bolesť nad stratou milovaných nedosahovala takú intenzitu, sa zoznámil so
svojou druhou ženou Máriou Dorotou Cyrillovou, s ktorou mal tri dcéry a jedného syna. S nimi v roku 1628 odišiel do exilu, a to do poľského Lešna, ktoré bolo centrom bratskej viery. V Lešne sa stal postupom času biskupom, pisárom a zástupcom rektora gymnázia. Napriek tomu však neprestal dúfať v návrat do vlasti. Horlivo pripravoval učebnice a plán na zlepšenie organizácie školstva. Rovnako sa zamýšľal nad stavom spoločnosti a tým, ako ju napraviť. K tomu spísal dielo Všeobecná porada o náprave vecí ľudských.
Usilovnosť ruže prináša
Komenský si vďaka svojim dielam, ako Brána jazykov otvorená či Informatórium školy materskej, získal ohlas po celej Európe. Bol pozývaný na univerzity a jeho prvé vystúpenie sa odohralo pred Kráľovskou akadémiou vied v Londýne. Tu mal dostať príležitosť na vytvorenie vedeckého pracoviska, ktoré by sa sústredilo na výskum pansofie alebo univerzálneho poznania všetkého. Avšak následné politické udalosti donútili Komenského nakoniec Anglicko opustiť.
Aj keď udalosti v Anglicku nabrali nečakaný smer, o nové príležitosti Komenský nemal núdzu. Viedol reformu školstva vo Švédsku a písal tu aj učebnice, ktoré však vďaka rozporom nedokončil.
Počas toho všetkého mu bohužiaľ ochorela aj jeho druhá žena, s ktorou sa vrátil do Lešna, kde po nejakom čase zomrela.
Nádeje na návrat definitívne vyhasli
Jeho poslednou, treťou ženou bola o tridsať rokov mladšia Jana Gajusová. S ňou sa dožil Vestfálskeho mieru, vďaka ktorému nielen skončila tridsaťročná vojna, ale aj všetky nádeje českých exulantov na návrat domov. S bolesťou v srdci k tomuto životnému okamihu spísal Kšaft umierajúcej matky jednoty bratskej, kde vyjadril lásku k českému a moravskému národu.
Tým, ako vyhasli jeho nádeje na návrat do vlasti, sa zdržiaval veľa času na cestách. Medzi miesta jeho pobytu patrilo spočiatku hlavne Lešno. V Lešne ho zastihla vojna, keď Švédsko napadlo Poľsko. Komenský, ako odporca Habsburgovcov, tento vpád švédskeho kráľa podporoval. Avšak v apríli 1656 začali mesto obliehať desiatky tisíc poľských partizánov a v meste vznikol požiar. Počas neho Ján prišiel takmer o všetok svoj majetok a cenné rukopisy, na ktorých mnohokrát pracoval celý svoj život.
Posledné roky života
Po tejto ďalšej tragickej udalosti v jeho živote sa na pozvanie svojho priateľa uchýlil do Holandska. Posledné roky svojho života trávil v Amsterdame, kde sa venoval hlavne tvorivej činnosti. Dočkal sa tu mnohých uznaní a čestnej profesúry na mestskom gymnáziu, ktorá mu prinášala potrebné financie.
Počas svojho života sa stretol aj s mnohými významnými osobnosťami, medzi ktoré patril napríklad vynikajúci maliar Rembrandt van Rijn, ktorý mu bol priateľom a spoločníkom.
Ján Amos Komenský zomrel po dlhých zdravotných problémoch 15. novembra 1670. Pochovaný je v Naardene. Bol človekom, ktorý sa aj napriek mnohým nepriazňam osudu nikdy nevzdával. Bol plný energie a nadšenia, ktoré ho poháňalo k tvorivosti. Hybnou silou preňho bola určite viera a láska, skrátka ľudskosť.
Komenský na medzinárodne ocenenej dvadsaťkorunáčke
Onou medzinárodne ocenenou bankovkou je pestrofarebná dvadsaťkorunáčka československá z roku 1988. Ikonická modrá bankovka získala cenu Le billet de l’année 1989 (Bankovka roku 1989) od francúzskej asociácie pre štúdium papierových peňazí. Autorom bankovky je rešpektovaný slovenský maliar, grafik a ilustrátor Albín Brunovský. Rytina lícnej strany je dielom Miloša Ondráčka, líniová rozkrezba rubovej strany patrí Václavovi Fajtovi. Ústredným motívom averznej strany je Učiteľ národov – Ján Amos Komenský. Na reverznej strane je vyobrazený strom poznania v podobe rozkvitnutej jablone s niekoľkými jablkami, ktorá symbolicky rastie z otvorenej knihy. Vedľa stromu stojí mladý pár, ktorý číta knihu a v pozadí je slnko s dúhou. Bankovka bola v obehu do roku 1993.
Ocenená dvadsaťkorunáčka sa dočkala svojho zvečnenia z rýdzeho striebra
Reprodukciu medzinárodne ocenenej bankovky aktuálne nájdete v ponuke Národnej Pokladnice. Ide o medailu v tvare bankovky z rýdzeho striebra 999/1000. Razená je v najvyššej kvalite, vďaka čomu vyniknú aj nepatrné detaily. Medaila navyše nadchne úctyhodnými rozmermi, hmotnosťou a prísnou limitáciou!
Pre viac informácií o medaile navštívte: Medaila 20 Kčs 1988
