Dnes si pripomenieme príbeh komunistickej bankovky, ktorá sa v československom obehu objavila v roku 1958. Aj keď je motív s Jánom Žižkom odborníkmi vysoko cenený, bankovka si nikdy medzi Čechoslovákmi obľubu nezískala. Avšak aj nenávidené bankovky sú súčasťou našej histórie, a preto toto platidlo s dvadsaťpäť korunovým nominálom zaradila Národná Pokladnica do obľúbenej zbierky Zlaté československé bankovky.
Ak sa pozrieme na viac než 50 rokov staré platidlo zblízka, musíme uznať, že jeho výtvarná hodnota je naozaj nadpriemerná. Autorom motívu rubovej aj lícnej strany je totiž uznávaný akademický maliar Karel Svolinský. Tento český výtvarník bol nielen maliarom, ale taktiež grafikom, ilustrátorom a typografom. Jeho práca sa vyznačuje dokonalou technikou, prepracovanými detailmi a národnými témami, ktoré sa výtvarník snažil práve do bankovníctva presadiť. Československá bankovka s Jánom Žižkom nebola jeho jediným dielom pre svet numizmatiky, venoval sa aj filatelistickým návrhom.
Nepopulárny nominál pripomínal zlé časy
Karel Svolinský začal na motíve pracovať v roku 1956, len tri roky po konci neslávne známej menovej reformy z roku 1953. A práve letopočet vydania nám napovedá, prečo ľudia tomuto platidlu nikdy neprišli na chuť. Menová reforma bola k obyvateľom vtedajšieho Československa mimoriadne krutá. Mena bola devalvovaná a na trhu nebol takmer žiaden dostupný tovar, do ktorého by obyvateľstvo mohlo uložiť svoje, po vojne ušetrené, úspory. Pre bankovku so Žižkom bol zvolený nominál dvadsaťpäť korún, sovietmi odporúčaná hodnota, ktorá bola uplatnená práve v dobe prebiehajúcej menovej reformy.
Žižka ako personifikácia minulého režimu
Rovnako ako nominál bol daný aj námet bankovky a jej farba. Vyobrazenie Jána Žižku z Trocnova bolo zvolené tiež z ideologických dôvodov. Vojvodca mal asociovať revolucionárov, ktorí sa neboja postaviť režimu. V prípade vtedajšieho politického zriadenia mal nepriateľov predstavovať fašista. Žižka bol taktiež stelesnením morálnych zásad minulého režimu. Komunistickí pohlavári tak odkazovali svetu, že sa rovnako ako Žižka stavajú na stranu chudobných a bezmocných a každému indivíduu dávajú rovnakú šancu na plnohodnotný život, kedy jednotlivci spoločnými silami budujú neotrasiteľný celok.
Motív rubovej strany taktiež vybrali súdruhovia. Mal na nej byť vyobrazený Tábor. Autor úlohu splnil a vybral si Žižkovo námestie.
Výtvarník predložil návrh bankovky ku schváleniu v roku 1957. Znalci ju ohodnotili veľmi pozitívne. Ocenená bola najmä Žižkova výrazná hlava a vyobrazené husitské zbrane. Kto naopak mal s bankovkou problém bol prezident Antonín Zápotocký, ktorý sa k bankovke vyjadril dosť opovržlivo a údajne mal na jej konto povedať, že Žižka na nej vyzerá ako tulák a nemá dôstojný výraz. Aj napriek tomu však nakoniec došlo k jej schváleniu a návrh bol poslaný do výroby. Československá bankovka sa do obehu dostala v roku 1958 a stiahnutá bola v roku 1971, kedy ju nahradilo platidlo s populárnejším nominálom dvadsiatich korún.
Neposlušné oko
K bankovke samotnej sa viaže ešte jedna pikantnosť, a to jej historická nepresnosť. Jan Žižka z Trocnova bol najprv slepý len na ľavé oko, avšak na bankovke má zakryté oko pravé! Autor tak trošku pozmenil na bankovke dejiny, a to nie z neznalosti, ale jednoducho preto, že to vyzeralo lepšie.
Ak si prajete mať vo Vašej zbierke legendárneho Žižku a ďalšie repliky ikonických platidiel, určite Vás poteší zbierka Zlaté československé bankovky. Kolekcia je jedinečnou sondou do minulého storočia a repliky platidiel sú navyše zhotovené z rýdzeho zlata! Urobte si radosť kolekciou zlatých replík najobľúbenejších československých bankoviek!
