Vítame Vás pri čítaní záverečnej časti z dvojdielnej série o zlate. V predchádzajúcom diele sme sa venovali histórii a symbolike tohto drahého kovu. Dnes sa zameriame na jeho využitie v ekonomicky nepriaznivých dobách.
Záruka prekonania ekonomických kríz i zámienka pre konflikty
Je krásne, nie je ho moc, je symbolom moci, bohatstva a jeho hodnota stúpa strmo nahor. To všetko robí zlato vzácnym a veľmi žiadaným. Mnoho vojakov zlatochtivých národov položilo za zlaté prúty, tehly a šperky svoje životy. Zlato je tiež dôvodom masových migrácií. Spomeňme si napríklad na zlatú horúčku na Klondiku. Za zlatom sa koncom 19. storočia vydalo vyše 100 000 ziskuchtivých zlatokopov. V neprívetivej pustatine ich však zbohatlo len mizivé percento. Zlatých horúčiek bolo samozrejme oveľa viac a v posledných rokoch sa množia nálezy zlatých okruhliakov najmä na území Austrálie.
Zlatý štandard
Zlato zastávalo tiež významnú úlohu v medzinárodnom menovom systéme. V 70. rokoch 19. storočia využívala väčšina priemyselných krajín tzv. zlatý štandard. Jednalo sa o spôsob vyjadrenia hodnoty meny v menovom systéme, kedy bolo zlato meradlom tejto hodnoty. Krajiny, vyznávajúce zlatý štandard tak mohli voľne raziť zlaté mince, emitované bankovky vymieňať za zlato a žltý kov vyvážať aj dovážať. Zlatý štandard bol využívaný až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Zlaté mince boli následne stiahnuté z obehu a vymeniteľnosť bankoviek za zlato bola zastavená. Vojnové operácie boli financované nekrytými papierovými bankovkami. Tento proces viedol k inflácii a hospodárskej kríze, ktorá po vojne pretrvávala. Niektoré krajiny sa snažili zlatý štandard obnoviť, ale ani jedna stratégia nebola úspešná.
Bola II. svetová vojna rozpútaná kvôli zlatu?
Historické zdroje uvádzajú, že túžba po zlate bola jedným z popredných dôvodov, prečo Adolf Hitler zahájil II. svetovú vojnu. Führer bezmyšlienkovite míňal za výrobu zbraní a stavbu dopravných tepien. Zlato v nemeckých bankách bolo skoro vyčerpané a Hitler sa nehanbil si podmaniť bohatstvo krajín, ktoré mu nepatrilo. Najprv zabavil zlaté zásoby z Rakúska a Československa. Správa o rozkradnutiu sa rýchlo šírila ďalej do Európy. Británia a Francúzsko sa rozhodli reagovať a svoje zlaté rezervy ukryť v Kanade. Do “bezpečia” vyplávalo viac ako 750 lodí. Nacisti však plán nepriateľa čoskoro prehliadli a vypravené lode, naložené zlatom začali potápať. Na dne Atlantického oceánu tak údajne leží zlato v hodnote presahujúcej 300 miliárd libier.
Bezpečný prístav v čase krízy
Hoci je vývoj cien zlata ovplyvnený mnohými vplyvmi, historické fakty hovoria jasne – zlato je z hľadiska dlhodobej investície bezpečným útočiskom v neistých časoch. Ak nastane recesia a ekonomický rast spomaľuje, klesajú zisky spoločností a tým aj úrokové sadzby. Tlak na ceny akcií graduje a presne v tomto okamihu sa stáva zlato zaujímavou alternatívou. Lenže! S dopytom rastie pochopiteľne aj cena. Dnes, v čase koronakrízy je to s cenou zlata ako na hojdačke. Situácia je pre všetkých úplne nová. Veľkí investori panikária a svoje aktíva presúvajú. Práve také “zemetrasenia” sa prejavujú na vývoji ceny zlata a je veľmi komplikované odhadnúť správnu chvíľu pre nákup drahého kovu. Zaujímavou alternatívou sa potom stávajú zlaté (ale aj strieborné) mince alebo medaily, ktoré majú okrem hodnoty drahého kovu aj ďalšie pozitíva, napr. zberateľskú hodnotu. Veľmi zaujímavou príležitosťou môže byť pre zberateľov nákup tzv. Fairmined zlata. Jedná sa o férovo vyrazenú zlatú surovinu, kde hrá okrem čistoty kovu a zberateľskej hodnoty, významnú úlohu aj sociálny a morálny rozmer.
