Československá koruna oslavuje tento rok 100. výročie! Koruna sa stala symbolom suverenity novovzniknutého štátu a z hľadiska lokálnej numizmatiky sa jedná o najväčšie výročie v celej československej histórii. Národná Pokladnica pri tejto jedinečnej príležitosti uviedla na trh unikátnu pamiatku – mimoriadnu pamätnú medailu razenú z 5 uncí čistého striebra! Motívy, ktoré túto veľkorysú razbu ozdobili, boli dôkladne vybrané. Každý z jednotlivých artefaktov v sebe nesie skrytú symboliku a ak spojíme všetky motívy v jeden celok, vznikne príbeh československej meny! Teraz Vás už pozývame k rozkľúčovaniu jednotlivých prvkov motívu.
Najslávnejšia československá koruna – pomsta minulému režimu!
Začneme ústredným motívom dievčaťa s lipou. V roku 1961 bola prvýkrát vyrazená československá koruna s motívom dievčaťa sadiaceho lipu. Minca bola razená až do roku 1990 a československý národ ju považoval za jedno z najobľúbenejších platidiel od vzniku Prvej republiky. Niet divu! V čase vydania prvej emisie došlo po represiách v päťdesiatych rokoch ku krátkemu obdobiu „chruščovovského odmäku“. Kult osobnosti po Stalinovej smrti opadol a vo vtedajšej ČSSR došlo k istému uvoľneniu celého totalitného režimu. Motív mince navyše pôsobil apoliticky, dalo by sa povedať až príjemne! Mladé pracujúce dievča s rýľom, typická predstaviteľka Československej socialistickej republiky. Dievča navyše zasieva lipu, národný symbol predstavujúci silnú, ústretovú „matku“, ktorá svojimi mohutnými vetvami a silnými koreňmi chráni „svoje deti“. Lipa sa stala národným stromom už v roku 1848. Ľudia od nepamäti veria, že v jej korune sídlia dobrí duchovia, vyhľadávajú milostivý tieň, ktorý mohutné lipy poskytujú. Z príjemnej vône navyše ľudia čerpajú energiu a zabúdajú na starosti bežného dňa. Drevo lipy je označované dokonca ako sväté drevo. Pre jeho mäkkosť si totiž získalo obľubu medzi rezbármi oltárov alebo drobných figurálnych svätých sošiek.
Idyla, však? Lenže nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá! V skutočnosti je práve táto koruna stelesnením revolty. Je pomstou a vyjadrením nesúhlasu s útlakom a represiami, ktoré boli komunistami páchané na nevinných ľuďoch. Pokorné dievča, verne slúžiace režimu, predstavuje konkrétna žena – Bedřiška Synková. Lenže mladá Bedřiška predstavovala pre komunistov pravý opak. Vo svojich 19 rokoch viedla skautský oddiel a za túto „trúfalosť“ bola tiež náležite potrestaná. Verdikt znel 10 rokov väzenia za vlastizradu!
Zdroj: ČT24
Zúfalá matka Bedřišky, pedagogička na umeleckej škole, si na nespravodlivosť sťažovala svojej kolegyni, sochárke Márii Uchytilovej, a tá zosnovala originálnu pomstu. Prihlásila sa do súťaže o návrh pre novú korunu. Podobu dievčaťa spracovala verne, podľa fotografie uväznenej Bedřišky. A čo sa nestalo? Návrh sochárky nakoniec skutočne zvíťazil. Ľudia tak 30 rokov nosili vo vreckách symbol revolty proti útlaku a slobode.
Alois Rašín – neohrozený tvorca menovej reformy
Pravú stranu striebornej razby zdobí portrét Aloisa Rašína, pomyselného otca československej koruny. Hoci Československo získalo vlastnú menu len pár mesiacov po svojom vzniku, cesta ku korune nebola ľahká. Po rozpade Rakúsko-Uhorska zostali na našom území rakúske koruny. Mena sa začala čoskoro znehodnocovať a bolo treba zabrániť hroziacej inflácii tým, že sa starej meny zbavíme. Ale ako? S odvážnym riešením prišiel práve vtedajší minister financií Alois Rašín. Plán bol nasledujúci: na niekoľko dní uzavrieť československé hranice, obmedziť prepravu peňažných zásielok, jednu polovicu rakúskeho obeživa stiahnuť a ďalšiu okolkovať. Prakticky to fungovalo tak, že každý kto predložil rakúske bankovky, dostal polovicu späť okolkovanú a druhú mu štát zabavil. Podľa nominálnej hodnoty bolo vopred určené, ktoré bankovky budú kolkované, a ktoré zostanú v obehu. Za zhabané bankovky získali všetci občania štátne dlhopisy. Tieto dlhopisy predstavovali v podstate nevypovedateľnú pôžičku, úrokovanú jedným percentom. Touto smelou menovou odlukou sa Československo vyhlo inflačným trendom, ktoré sa rozpínali prakticky v celej povojnovej Európe. Naša koruna sa tak stala najstabilnejšou menou v strednej Európe.
Preslávený lev Alfonsa Muchu
Reverz striebornej razby zdobí preslávený lev podľa návrhu secesného majstra Alfonsa Muchu. Kto iný by lepšie reprezentoval československé umenie, než práve Mucha – všestranný umelec, grafik, dizajnér, šperkár, a tiež autor úplne prvých štátoviek, ktoré uzreli svetlo sveta už v roku 1918. Nakoniec síce Muchove štátovky do obehu uvoľnené neboli, avšak autorovi sa prvenstvo vo vytvorení motívu pre prvé obeživo uprieť nedá. Tento rok si navyše pripomíname 80. výročie od narodenia Alfonsa Muchu. Strieborná medaila je tak okrem pamätníka koruny tiež spomienkou na slávneho výtvarníka!
