Pokračovanie príbehu o splnenom zberateľskom sne – komu patria portréty vyobrazené na vzácnych antických minciach?

Náš príbeh o vášnivej láske k literatúre a histórii, ktorá sa prepojila s vášňou numizmatickou, dnes pokračuje …

Na začiatku všetkého bol súbor kníh Gaia Suetonia Tranquilla nazvaný Životopisy 12 cisárov. Toto dielo nielen významne ovplyvnilo vývoj európskej historickej literatúry, ale tiež sa stalo predlohou pre unikátny set 12 autentických zlatých mincí, ktorý bol zostavený Národnou Pokladnicou na želanie nadšeného klienta. Každá originálna minca nesie portrét jedného z cisárov, ktorých životné príbehy sú popísané celkovo v ôsmich zväzkoch diela.

Prvá kniha – Božský Julius

(latinsky Divus Iulius), obsahuje životopis Julia Caesara, ktorý bol jedným z najvýznamnejších politikov a vojvodcov rímskej ríše a svetovej histórie vôbec. Okrem toho mal literárne nadanie a bol vynikajúcim rečníkom. Jeho meno Caesar (slovensky: Cisár) sa stalo súčasťou titulatury najvyššieho vládcu Rímskej ríše. Julius Caesar sa stal aj významným mužom v histórii numizmatiky – práve za jeho vlády totiž došlo k razbe prvých mincí, na ktorých bol vyrazený portrét aktuálne vládnuceho monarchu!

Julius Caesar, plným latinským menom Gaius Iulius Caesar, sa narodil v roku 100 pred naším letopočtom do starobylej a bohatej patricijskej rodiny Iuliov, ktorá odvodzovala svoj pôvod od bájneho trójskeho hrdinu Aenea. Iuliovci boli prepojení s významnými predstaviteľmi strany populárov. Mladý Caesar sa postupne zblížil so svojim vrstovníkom Pompeiom a s o niečo starším boháčom Crassom a spoločne vytvorili tzv. Prvý triumvirát, ktorý niekoľko rokov dominoval rímskej politike.

Počas ôsmich rokov sa Caesarovi podarilo dobyť pre Rimanov celú zaalpskú Galiu (zhruba dnešné Francúzsko). Caesar ako prvý Riman prenikol do Británie a za rieku Rýn. Úspechy v Galii posilnili Caesarovu prestíž, ale predovšetkým pozíciu v armáde. Príliš mocného Caesara sa však začal obávať nielen rímsky senát, ale aj jeho spojenec Pompeius, ktorý ako jediný z triumvirátu zotrvával dlhodobo v Ríme a zverenú provinciu Hispániu spravoval prostredníctvom legátov.

Po smrti Crassa došlo k rozpadu triumvirátu a senát, ovplyvnený Pompeiom rozhodol, aby Caesar rozpustil svoje légie a opustil Galiu, ktorej vrchným veliteľom bol menovaný Pompeius. V opačnom prípade mal byť vyhlásený za nepriateľa vlasti. Caesar neposlúchol a začiatkom roku 49 pred naším letopočtom prekročil Rubikon, hraničnú rieku medzi Taliansko a predalpskou Galiou. Práve tu vraj predniesol slávnu vetu: Alea iaca est – Kocky sú hodené. Do dejín vstúpil aj výraz “prekročiť Rubikon”, ktorý je dodnes chápaný ako zásadné osudové rozhodnutie.

Cestou do Talianska začal Caesar občiansku vojnu s Pompeiom, ktorá skončila ešte v tom istom roku. Počas dvoch mesiacov dobyli Caesarove légie celé Taliansko, zatiaľ čo Pompeius ušiel so svojimi prívržencami do Grécka. Po dobytí Talianska porazil Caesar najprv Pompeiussovo vojsko v Hispánii. Potom Caesar prenasledoval zvyšky Pompeiových légií až do Egypta, kde práve prebiehali spory o trón medzi Ptolemaiom XIII. a jeho staršou sestrou Kleopatrou VII. Caesar do týchto rozbrojov zasiahol a pomohol nastoliť ich spoločnú vládu. Kleopatru prinútil, aby sa za svojho brata vydala, ako bolo v dynastii zvykom, avšak potom sa s ňou zblížil, čo vyvolalo vojnový konflikt a vypukla tzv. Alexandrijská vojna. Ptolemaios bol porazený a počas úteku sa utopil v Níle. Kráľovná Kleopatra, neskoršie samovládkyňa Egypta, porodila Caesarovi syna, ktorého pomenovala Caesarion. Roku 47 opustil Caesar Egypt a vydal sa do Malej Ázie, kde u Zely dosiahol rýchle víťazstvo nad pontským kráľom Farnakom. K bitke sa viaže ďalší známy Cézarov výrok: Veni, vidi, vici – Prišiel som, videl som, zvíťazil som.

V roku 48 pred naším letopočtom bol Caesar menovaný doživotným diktátorom a stal sa tak jediným a nesporným vládcom celého rímskeho štátu. Po uchopení moci začal robiť rozsiahle reformy rímskej spoločnosti a vlády. Zohral kľúčovú úlohu v procese zániku rímskej republiky a jej transformácie v monarchiu. Tým proti sebe popudil Marca Júnia Bruta a mnohých ďalších rímskych senátorov, ktorí ho v marci 44 pred naším letopočtom v senáte zavraždili. Strojcovia tohto činu dúfali v obnovenie republiky. Ich akcia ale viedla iba k rozpútaniu nového kola občianskych vojen, z ktorého vyšiel ako víťaz Cézarov adoptívny syn Octavianus, ktorý potom nastolil rímske cisárstvo.

V roku 42 pred naším letopočtom bol Caesar rímskym senátom oficiálne vyhlásený za jedného z rímskych bohov.

Druhá kniha –  Božský Augustus

(latinsky Divus Augustus), je životopisom prvého cisára rímskej ríše Augusta (plným latinským menom Gaius Iulius Caesar Octavianus), ktorý bol prasynovcom Julia Caesara, a tiež jeho adoptívnym synom. V čele ríše stál od roku 27 pred naším letopočtom (podľa niektorých historických prameňov už od roku 31 pr. n. l,) až do roku 14 nášho letopočtu. Oktavián na začiatku svojej vlády najprv formálne obnovil republiku a následne vykonal pozvoľnú transformáciu Rímskej ríše z republiky v monarchiu.

Historický obraz cisára Augusta akoby opisoval dve úplne protikladné osobnosti – na jednej strane mladého, ctižiadostivého a pomerne krutého politika, ktorý sa počas boja o najvyššiu moc v štáte nepozeral na zákony a neštítil sa ani najhorších hanebností. Na strane druhej vznešeného cisára, ktorý  ako náhle raz získal moc, zaobchádzal s ňou nanajvýš rozumným spôsobom.

Vďaka tomu je jeho meno navždy spojené so začiatkom úplne novej epochy rímskych dejín a dlhou etapou mieru a prosperity, známu ako Pax Romana (Rímsky mier), z ktorej sa stredomorský svet tešil po dobu viac ako dvoch storočí.

Čo sa v tých dvoch storočiach stalo, kto vládol a aký bol úspešný? Odpoveď je skrytá v ďalších Suetoniových knihách a my vám ju priblížime zase za týždeň!

Prečítajte si tiež príbehy Tiberia, Caligulu a Claudia, rok štyroch cisárov, a ukončenie seriálu.