Sprevádzala nás dlhých dvadsať rokov. Svetlo sveta uzrela v roku 1973, keď naša priemerná mzda bola 2164 Kčs, za nájom sme platili okolo 238 Kčs a benzín normal tankovali za 2,10 Kčs za liter. Bankovka bola po určitý čas aj bankovkou s najvyššou nominálnou hodnotou v Československu. Ako malé umelecké dielo stvárňuje jeden z najdôležitejších okamihov slovenského národa, rok 1944 a s ním spojené SNP. Bankovka sa pre svoj príbeh a odkaz dočkala v Národnej Pokladnici svojej večnej podoby!
Ako bankovka vznikla
Príbeh hnedej päťstokorunáčky sa začal písať už v roku 1970. Vtedy bola vypísaná neanonymná súťaž s uzávierkou v marci roku 1971. Vyzvaných do súťaže bolo niekoľko umelcov, medzi nimi aj Jaroslav Lukavský, ktorý bol akademický maliar, ilustrátor a grafik. Do povedomia verejnosti sa dostal nielen ako autor návrhov československých bankoviek, ale aj návrhov československých známok, za ktoré získal mnohé ocenenia.
Pán Lukavský spoločne s ďalšími umelcami zaslali množstvo svojich konceptov, ale žiadny z nich nebol jednoznačným favoritom. Dokonca aj ten víťazný od pána Lukavského sa nezaobišiel bez požiadaviek na úpravu. Návrh na lícnej strane stvárňujúci Slovenské národné povstanie totiž pôvodne niesol civilný motív. To sa však pravdepodobne nezhodovalo s predstavou zadávateľa a civilný motív musel byť nahradený vojakmi so samopalmi.
Zmenou prešla aj farba navrhovanej bankovky. Pôvodná verzia počítala s modrofialovým odtieňom, ktorý však bol nakoniec zmenený na hnedý.
Detaily bankovky
Návrh, ktorý bol následne schválený sa stal predobrazom bankovky, ktorá sa vyznačovala šírkou 67 mm a dĺžkou 152 mm. Vytlačená bola na žltkastom papieri s priebežnou tmavočiarou vodotlačou s ochrannými modrými a červenými vláknami zakomponovanými v papierovej hmote.
Vodotlač, viditeľná pri naklopení bankovky, vytvárala po celej ploche papiera rady striedajúcich sa lipových lístkov a päťcípych hviezd.
Na lícnu (averznú) stranu 500 Kčs bankovky, v hnedej farbe s odtieňom do fialova, bola premietnutá tematika Slovenského národného povstania. Najdominantnejšie sú tu dve postavy vojakov SNP, za ktorými sa v pozadí rysuje stredoslovenská krajina so zrúcaninou hradu Strečno. V ľavej časti, zhruba v strede, je nepravidelná tmavočiara gilošová ružica, nad ktorou sa nachádza štátny znak. Zo stredu ružice sa potom rozbiehajú v dúhovom prevedení rôznofarebné krivky symbolizujúce plamene rozhoriaceho sa povstania.
Okrem ďalších náležitostí nesie averzná strana tiež drobnými písmenami vytlačené mená autorov: J. LUKAVSKÝ DEL. (návrh) a L. JIRKA SC. (rytec), uprostred medzi nimi je firemné označenie tlačiarne ŠTÁTNA TLAČIAREŇ CENÍN, PRAHA.
Na rubovej (reverznej) strane, ktorá vznikla aj v hnedej farbe s odtieňom do fialova, opäť dominujú rôznofarebné krivky podobajúce sa plameňom. Vedľa nich je znázornený neprehliadnuteľný slovenský hrad Devín, ktorý pripomína prvé spojenie Čechov a Slovákov v ríši Veľkomoravskej. Hrad, ktorý sám o sebe je veľmi bohatý na dejiny, bol svedkom slávy i pádu Veľkej Moravy.
Popri výraznej číslici 500 stojí za povšimnutie vyobrazená faléra, bronzová ozdoba z jazdeckého postroja slovansko-avarského pôvodu, ktorá bola nájdená v blízkosti Devína a dokumentuje dávne slovanské osídlenie.
Aj pri reverznej strane stojí za zmienku upozorniť na mená autorov. Za návrhom opäť stál vynikajúci J. LUKAVSKÝ DEL., rytcom reverznej strany bol tentoraz nemenej nadaný M. ODRÁČEK SC.
29. august 1944 – Deň, keď sa Slovensko postavilo okupácii
Tento rok je tomu už 80 rokov, čo sa naši predkovia postavili bezpráviu, násiliu a útlaku. Neohrozene bojovali za svoju vlasť a slobodu. Zomreli, aby sme my mohli žiť.
Rok 2024 sa nesie v znamení 80. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa dodnes radí k najvýznamnejším politicko-vojenským vystúpeniam slovenského národa. Bolo to jedno z najväčších protifašistických povstaní, ktoré zaradilo Slovensko po boku protihitlerovskej koalície a stalo sa motiváciou pre ďalšie hnutie odporu v Európe.
SNP začalo heslom Jána Goliana „Začnite s vysťahovaním” vo večerných hodinách 29. augusta roku 1944, keď na slovenské územie vstúpili prvé nemecké jednotky.
Na príprave povstania sa však pracovalo, novo vzniknutou Slovenskou národnou radou, už na jar roku 1944 s cieľom ukázať svetu, že sa slovenský národ dištancuje od nemeckej fašistickej politiky a je pre obnovenie Československa. Pôvodne malo povstanie vypuknúť až v okamihu, keď sa Červená armáda priblíži k slovenským hraniciam, avšak pôvodný plán zhatil nečakaný príchod nemeckých okupantov, teda povstanie muselo byť vyhlásené predčasne.
Tým, že sa spojenie s Červenou armádou nepodarilo, prechádzali povstalci postupne do defenzívy. A po páde centra povstania – Banskej Bystrice, sa posledné zvyšky povstalcov stiahli do hôr.
Pomsta Nemcov a pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy bola na slovenskom obyvateľstve neľútostná. O život prišlo cez 5000 ľudí, vypálených bolo na 90 dedín a osád.
Aj napriek tomu nasledujúci polrok, až do oslobodenia, sa na území Slovenska zvádzali kruté boje o slobodu.
Hoci SNP bolo vojensky neúspešné, stalo sa jedným z najväčších protifašistických vystúpení v Európe. Jeho zvláštnosťou, oproti iným európskym povstaniam v čase druhej svetovej vojny, bola výrazná účasť vojakov, ktorí neváhali obrátiť svoje zbrane proti nemeckým okupantom. Bojov sa zúčastnilo približne 60 000 slovenských vojakov a zhruba 12 000 partizánov.
Jeho historický úspech tkvie v tom, že sa vďaka nemu mohlo Slovensko zaradiť do tábora spojencov a ukázalo svetu, že sa dokáže odhodlane a neohrozene postaviť obrovskému nepriateľovi.
Bankovka 500 Kčs z roku 1973 nesie odkaz SNP
Legendárna 500 Kčs bankovka sa pre svoj príbeh a historický význam dočkala v Národnej Pokladnici svojho zvečnenia. Vďaka vyspelej technológii vznikla replika v medi či zlate, verne zrkadliaca originálnu bankovku, ktorá umožňuje vnímať aj tie najjemnejšie detaily.
Na výnimočnosti replike dodáva aj jej obojstranné spracovanie, ktoré násobí zážitok z repliky.
Pre viac informácií o replike 500 Kčs bankovky navštívte: REPLIKA 500 KČS BANKOVKY
